Túlanie sa v mrakoch
Aprílový jarno-ZIMNÝ tramp
Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Žobrák
Žobrák

Žobrák Po 17 km poobedňajšom pochode som sa konečne dosýta najedol. Najviac som sa však tešil z pocitu

Toto si chcem prečítať
Hlučná noc nad Dobšinou
Hlučná noc nad Dobšinou

Hlučná noc nad Dobšinou To že som si nenabral vodu pri chate Gápeľ ma dosť znechutilo. Vracať späť sa mi veľmi nechcelo, ale ani pokračov [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Hore do hory

Už dlho som nikde nebol. Jednoducho to tak vyšlo. Povedal som si, že už by bolo načase niekam vyraziť. Dohodol som sa s Radom, ktorý má zázemie v Banskom a v piatok som vyrazil.

Privítanie v Banskom

Nad Banským, Za michničkami, Slanské vrchyŠiel som autom. V Banskom som potreboval len nejaké to miestečko, kde by som mohol zaparkovať. Hoc aj na ulici. Zázemie som potreboval preto, aby auto niekomu nezavadzalo. Predsa len nepoznám miestne zvyky.

Nad Banským, Za michničkami, krmelec, Slanské vrchyNakoniec sa všetko vydarilo až nadmieru. Privítal ma pán Ján, Radov otec. Bol som milo prekvapený.

Privítal ma chutnou polievočku. Ba aj na cestu ma vypravil. Len tak, aby mi nebolo zima. To však nebolo nič oproti tomu, čo ma čakalo pri návrate. Keď som sa…

To zasa predbieham. To je len taký môj zlozvyk. Poďme pekne po poriadku.

Cesta hore do hory

Potužený nápojom do mrazivých dní, som si vykračoval popri Črchlinskom potoku, vyšiel som Za michničkami. Tam to už vyzeralo celkom pekne. Predpoveď počasia nebola ideálna na turistiku. Ale veď, čo.

Zlé počasie neexistuje, je len zle oblečený turista.

Na obhospodarovanej lúke už bolo seno zbalené vo veľkých valcovitých baloch. Čo ma však tešilo, bolo, že hore, nad sebou, som videl modrú oblohu, ktorá vykúkala z mračien. Minul som krmelec. Pri ňom, ako skoro všade, posed.

Vyrušil som jelenice, ktoré si odbehli hlbšie do lesa. Tam som šiel aj ja. Les bol mladý, riedky. Začal som trocha stúpať, až nakoniec som vyšiel na spevnenej lesnej ceste, po ktorej som chvíľu plánoval vykračovať.

Nad Banským, blatistá lesná cesta, Slanské vrchy  Jeseň ešte nie je v plnom prúde, Slanské vrchy  Stúpam po blatistej lesnej ceste, Slanské vrchy

Cesta vyzerala, tak ako som si to predstavoval. Dva dni intenzívne pršalo a cesta bola využívaná pri ťažbe a zvážaní dreva. Cesta bola spevnená, no na povrchu bolo samé blato. Opatrne som vykračoval, aby mi náhodou telo nespadlo na zem.

Modrá obloha

Muchotrávka červená, lat.: Amanita muscaria, Slanské vrchyZa michničkami som videl kus modrej oblohy a teraz som sa zamýšľal, či to nebol len výplod mojej fantázie. Nie, nebol. Overil som si to na fotografiách, ktoré som vtedy a tam urobil. Teraz som šiel hradbou hmly, aspoň sa to tak zdalo. V horách hmla býva v dolinách a nie na kopcoch, preto sa opravím. Nebola to hmla, ale MRAKY.

Chvíľu som šiel po tej zablatenej spevnenej lesnej ceste. Asi po kilometri som túto cestu musel opustiť a odbočil som do kopca, na zvážnicu. Hneď na začiatku ma potešil pohľad na krásnu Muchotrávku červenú (lat.: Amanita muscaria).

Jeseň ešte nebola v plnom prúde, no niektoré druhy stromov si povedali, že my už tu máme svoj čas a listy si sfarbili do zlatista. Vlhká zvážnica, bola o niečo menej zablatená ako spevnená cesta, lebo tu voda mohla, kam vsiaknuť.

Evidentne ju nikto dlhý čas nepoužíval. Staršie, krížom popadané stromy, tvorili dostatočnú prekážku pre lesné mechanizmy. Prechádzal som po strmých svahoch bočného výbežku Jurčovej doliny. Nechcel by som sa tam skotúľať.

Kam?

Bizarné skaly, balvany. Slanské vrchyKam som to vlastne mal namierené? Minule, keď som bol v týchto končinách som zistil, že neďaleko je aj Studnička od Pariakovou. Vtedy som ju nehľadal, no tentoraz som mal na ňu zálusk. Dnes sa mi už veľmi ďaleko ísť nechcelo, ale voda vždy poteší.

Preto som sa rozhodol, že budem niekde v blízkosti lesáckej chaty pod Vyžníkom. Chaty majú sem-tam aj nejaký ten bonus. Vedel som, že táto chata má kadibudku a to je aspoň pre mňa, celkom slušný bonus. Keď sa ešte k tomu prikmotrí aj nejaké to sedenie, ak je to aj kryté, tak to je pre takého vandráka ako som ja hotový raj. Tak som si to namieril hore po zráze a dúfal som, že vyjdem niekde v blízkosti chaty.

Pozeral som sa na tie strmé svahy, ktoré boli predo mnou a nechcelo sa mi do toho kopca. No nič sa nedá robiť, ak chcem byť niekde pri chate, budem si to musieť vyšľapať.

Šiel som po prtiach lesných zvierat, sledoval som ich, až kým sa dalo. Prte väčšinou vedú po vrstevniciach. Zver sa nebude terigať priamo do kopca. Ak má možnosť si to nejako uľahčiť, tak si to uľahčí.

Ja som sa však chcel dostať na určité miesto, tak som si to musel rozdať s gravitáciou. Obchádzal som krásne skaly, o niečo vyššie ďalšie. Tieto mi dokonca pripomínali tvár. Rozoznával som oči, bradu, nos aj ústa. Niečo ako moai, či skôr VartášiSkala bola na poriadnej strmine. Najschodnejšia cesta sa javila priamo popodskalu. A aj tu som našiel lesnú prť. Sledoval som ju a vyviedla ma na  lesnú zvážnicu. Už som vedel, že som blízko.

Chata pod Vyžníkom

O chvíľočku som už zazrel jasnú farbu fasády chaty. Zložil som sa na verande. Bolo tam uskladnené drevo, tak som si batoh vyložil na ne. Poobzeral som si blízke okolie, našiel som kadibudku, ale žiadne sedenie. Bolo pol šiestej a pod mrakom.

Z verandy chaty som si urobil základňu. Rozťahal som sa po nej ako vozgeľ (sopeľ, diki Stano!), teda tak, ako to zvyknem. Vybral som šnúru natiahol ju. Prezliekol som sa a vlhké veci som si zavesil na šnúru. Samozrejme som ich prštipcoval štipcami na prádlo, ktoré nosím vždy zo sebou. K štipciam na prádlo sa mi viaže ešte jedna úsmevná príhoda, ale tá sa stala až zajtra, takže pekne po poriadku.

Studnička pod Pariakovou

Mal som zo sebou v hydrovaku asi 2 l vody, to len tak pre istotu. Stačilo by mi to na večer, aj na ráno, ak by som vodu nenašiel.

Doma som si pozrel, kde by tá studnička mala byť. Bola tam aj fotografia (fotil ju PavolG 10. 11. 2012), ktorá ma dokonale zmiatla. Studnička vyzerala, ako keby bola na miernom svahu. Aj minule som hľadal studničku na miernom svahu, nenašiel som ju. Vtedy som tomu nevenoval veľa úsilia, no tentoraz som ju nájsť chcel.

 V diaľke v podhorí Juskova voľa a Zamutov, Slanské vrchy  Tmavý les, Slanské vrchy  Skalné útvary sa objavovali znenazdajky, Slanské vrchy

Šiel som po lesnej ceste, odkiaľ som prišiel. Minul som skalu okolo ktorej som prechádzal a pokračoval som ďalej. No, už by to tu niekde malo byť. Našiel som lesnú cestu, ktorá viedla kolmo dole do doliny. Vedľa nej v zarastenom žliabku som zbadal striešku studničky. Okolie vôbec nepripomínalo to, ktoré bolo na fotografii.

Zišiel som k nej. Voda z nej netiekla, ale v studničke jej bolo dostatok a voda pretekala (nebola stojatá). Tak mám vyriešenú vodu. Teraz už len nájsť nejaké miesto na spanie.

Večer a večera pri chate

v suchom oblečení som šiel po zvážnici smerom na juh, aby som našiel dobré miesto na spanie. Žiaľ vhodné miesto na zavesenie hamaky som nenašiel. Vrátil som sa a šiel som opačným smerom. Tu už som bol úspešnejší.

Za miestom, kde som vyšiel z lesa, ale ešte pred studničkou, mimo dohľadu chaty som si našiel ideálne miesto na zavesenie hamaky. Pri machom obrastenej skale o rozmere okolo 2 x 2 x 1 m (D x Š x V) som sa usalašil. Natiahol som si celtu (moderne sa tomu nadáva tarp), to pre prípad, keby začalo pršať a pod ňu som si zavesil hamaku. Pripravil som si deku, jednoducho všetko na spanie. Teraz, aj keby sa spustil lejak, tak už nezmoknem.

Vrátil som sa k chate a už som si vychutnával prípravu večere. Až taká ťažkápríprava zas nebola. Mal som zo sebou lyofiziované (sušené mrazom) jedlo. Stačilo to len zaliať horúcou vodou, počkať predpísaný čas a mohlo sa konzumovať.

Dnes som si chcel pochutiť na kuracine s cestovinou, s hubovou omáčkou. Celé sa to dodáva v takých hlbokých sáčkoch a po zaliatí je potrebné jedlo poriadne rozmiešať, aby sa horúca voda dostala všade. Naschvál kvôli tomu som si kúpil ľahkú a dlhú titánovú lyžičku, ktorú som samozrejme zabudol doma. Vystrúžlikal som si prútik, ktorým som to poriadne všetko premiešal. No aspoň som si to myslel.

Nočná pohoda

Jedlo som po zaliatí zabalil do mikiny, aby mi to tak rýchlo nevychladlo. Začal som ten nevkusný, rozťahaný neporiadok baliť do batoha, ktorý som chcel mať pri sebe. Pod celtou.

Bol som zbalený. Vonku som nechal len svoje veci, ktoré sa mi sušili na šnúre. Keby som bol vedel ako bude zajtra… Ale to zasa predbieham.

Maskovaný vartáš (moai), Slanské vrchy  Maskovaný vartáš (moai), vidno oči, nos, ústa, Slanské vrchy  Vartáš (moai), odspodu , Slanské vrchy

Vybral som jedlo, ktoré už dostatočne naboptnalo. Ochutnal som a chuťovo to bolo výborné, až na to, že ja, by som tam dal o kúsok viac soli. Aj som si pomyslel, že veľa solím, preto sa mi zdá všetko tak málo slané.

Tu pri chate som cítil, že vietor z juhu silneje. Bol som rád, že nemám hamaku tu. Sedel som na betónovej verande na karimatke, ktorú používam pod zadok, aby mi neťahalo. Vychutnával som si večernú pohodu. Pozeral som sa na hviezdy, a dúfal som, že tá čistá obloha vydržído zajtra.

Už som mal zjedenú skoro celú večeru, nabral som do lyžice jednu poriadnu várku a skrivilo mi tvár. Jáááj, aké slané to bolo. Tak tu je tá soľ, ktorú som poriadne nerozmiešal.

Svetelné prekvapenie

Chata Lesov SR pod Vyžníkom, Slanské vrchyŠiel som ešte po jednu várku vody. Cestou som naďabil na zopár rastliniek mäty, tak som si chcel ešte uvariť čaj.

Pred sebou v diaľke, na svahu som zbadal dve svetielka. Svetlo, tak neskoro, tak vysoko? No, bolo to divné. Až keď sa tie svetielka pohli, tak som si uvedomil, že nie sútak ďaleko. Bol to odraz svetla z očí nejakého zvieraťa (asi laň).

Spanie v hamake

Mätový čaj som vypil a časť som si nechal na ráno. Zobral som si batoh a šiel som k hamake a do hajan. Spal som výborne.

Ja sa neviem vynachváliť tej hamaky. Vždy sa spí pohodlne, rovno, v suchu a nebola mi zima.

Studnička Pod Pariakovu, Slanské vrchyNa sebe som mal jedno tričko s dlhým rukávom, na nej mikinu a na nohách CG (Ceplé Gačea prikrýval som sa dekou.

Nad ránom mi bolo trocha chladnejšie. Som však dosť veľký lenivec na to, aby som sa vyterigal z hamaky a obliekal ešte jednu vrstvu. Väčšia zima by ma určite prinútila obliecť sa, našťastie až taká zima nebola.

Ešte som bol v mrákotách, keď som sa ocitol uprostred mrakov. Sníva sa mi? Je to naozaj?

To sa dozvieš až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár